Asi je to tu!

O pol 5 ráno som sa zobudila na zvláštny pocit. Asi je to tu, pomyslela som si. Začali mi kontrakcie. Miňo – môj manžel išiel akurát spať, pretože mal nejaké pracovné dokončovačky. Nechala som ho spať asi do 9, pretože som vedela, že kontrakcie nie sú ešte úplne pravidelné a radšej som ich prečkala doma, dala si sprchu, najedla sa a následne sme vyrazili do pôrodnice v Břeclavi. Prišli sme tam okolo 10. Cesta nám z Bratislavy trvala cca. 45 minút a bola bez komplikácií. Predýchala som kontrakcie a snažila som sa byť pokojná, užívať si bruško, ktoré ma sprevádzalo celých krásnych 9 mesiacov a zároveň som sa tešila, keď 1. krát uvidím naše bábätko.
Tým, že som v nemocnici už bola, navigovala som Miňa smerom k budove pôrodnice. Zaparkovali sme priamo pred budovou – myslím, že parkovanie je na 30 minút zadarmo a potom sa platí za každú hodinu. A išli sme na to!

V dnešnej dobe sa veľa budúcich mamičiek rozhoduje, kde privedie svoje dieťatko na svet. Niektoré v tom majú hneď jasno a vyberú si najbližšiu nemocnicu, iné chcú zažiť intimitu pôrodu v domácom prostredí a také ako ja hľadajú informácie, ktorá nemocnica by bola pre ich pôrod čo najlepšia.
Hneď na začiatok by som rada podotkla, že je len na vás (a vašom partnerovi)  ako sa rozhodnete. Téma pôrodu je intímna záležitosť (aspoň pre mňa), ale rozhodla som sa s vami zdieľať moje skúsenosti, pretože ako prvorodička som nevedela, čo mám čakať, ako to všetko bude prebiehať  a rada by som vám mojim príbehom aspoň trošku pomohla 🙂

Pôrordnicu v Břeclavi som si vybrala na základe môjho rozhodnutia, po preštudovaní dostupných informácií, návštevy nemocnice a skúsenosti/ odporúčania ostatných mamičiek.
Na stránke nemocnice nájdete pomerne podrobné informácie o tom, čo si treba do nemocnice priniesť, papiere, ktoré treba mať vyplnené, ako sa do nemocnice dostať, kedy máte možnosť prísť si nemocnicu pozrieť. Pripájam vám link TU a TU.
Ak sa rozhodnete pre pôrod v zahraničí, treba si nachystať peniažky vopred, pretože zväčša sa platí celá suma – niekde predom, niekde až po pobyte. V Břeclavi sa platí po pobyte a na Slovensku si môžete zažiadať vo svojej poisťovni o refundáciu liečebných nákladov. Slovenské poisťovne zo zákona preplácajú pôrody a starostlivosť o dieťa v zahraničí do výšky sumy pôrodu a starostlivosti o dieťa u nás (bližšie info si nájdete na internete). My sme boli pripravení, že ak by nastali nejaké komplikácie, tak si za úkony zaplatíme a nebudú nám vrátené všetky peniažky. Kvôli Oliverkovi sme nakoniec v nemocnic strávili týždeň.
Ak by ste mali záujem o info, koľko nás pôrod vyšiel a koľko nám poisťovňa preplatila, tak mi napíšte mail a rada vám odpoviem 🙂 Alebo ak vás napadnú ešte nejaké veci, ktoré tu nespomeniem 🙂
Aby som vás nezahltila množstvom informácií, rozdelím článok do 2 častí – pôrod a popôrodné obdobie – pobyt v nemocnici.

Môj pôrod

Po príchode do pôrodnice, sa ma na moje prekvapenie opýtali, že, čo potrebujeme 😀 Samozrejme slušne, len som bola trošku zaskočená a odpovedala som, že asi rodím. Setrička/ pôrodná asistentka zavolala doktora, ktorý mi spravil prehliadku a povedal, že naozaj rodím, že v ten deň ešte porodím a že sme prišli akurát 🙂
Pôrodná asistentka s nami spísala všetky papiere – vypýtala si občiansky, tehotenskú knižku (tú nezabudnúť!), choroby/ komplikácie počas tehotenstva a pýtala sa ma na veci, ktoré by som počas pôrodu chcela mať, prípadne, že čo si neželám.

Ja som chcela absolvovať pôrod bez:
– epidurálky
– nástrihu
– vyvolávačky

Chcela som:
– rodiť v inej polohe ako ležmo
– mať bonding po pôrode
– aby malého nekúpali.

Asistentka si tieto moje požiadavky zapísala, ale upozornila ma na to, že doktor alebo pôrodná asistentka, ktorí ma budú rodiť, zvážia jednotlivé opatrenia a v prípade komplikácií ich budú so mnou počas pôrodu konzultovať. Následne ma napojila na kardiotokograf, kde sa sleduju tlkot srdiečka dieťatka a sťahy delohy. Po výsledkoch som sa prezliekla do bielej košele (môžete si k pôrodu priniesť aj vlastnú). Ponúknu vám klistír a prípadne aj holenie/doholenie a je na vás, ako sa rozhodnete. Asistentka nás odviedla do pôrodnej sály, ale ja by som to skôr nazvala miestnosti/ izby. Tým, že mali plno, tak sme mali nadštandard, kde máte k dispozícií okrem sprchy aj vaňu a taktiež miestnosť na odpočinok aj pre manžela (ak by pôrod trval dlho) – tú sme ale my nevyužívali. Ja som využila aj vaňu, aj sprchu. Počúvali sme počas celej doby Hillsong a chvály, Miňo mi prikladal studený obklad na hlavu a bola som veľmi rada, že ho mám pri sebe a môžeme to zažit spolu. Manžela automaticky púšťajú k pôrodu a neplatí sa za to.

Ako som spomínala, nechcela som rodiť v polohe ležmo. Keď si prečítate nejake články, tak táto poloha je zastaralá a proti gravitácii. Neviem či to bolo iba tým že som sa naozaj sama ozvala ale mohla som tlačiť aj v polohe v stoji a taktiež počupiačky. Až kým nedošlo k samotnej vypudzovacej fáze bábätka, tak bola so mnou bola/ kontrolovala ma pôrodná asistentka. Odrodil ma lekár. Pri mojom pôrode nenastali nejaké väčšie komplikácie/ takmer žiadne. Jediné zákroky, ktoré mi boli robené – bolo prepichnutie plodovej vody a až úplne ku koncu pôrodu bolo podanie oxytocínu. Všetky tieto výkonny boli so mnou predom konzultované/ bola som o nich oboznámená.

Po narodení Oliverka prestrihol Miňo pupočnú šnúru a vypýtala som si ho na bonding. Ten pocit, keď po 1. krát držíte svoje bábätko v náručí je neopísateľný. Po nejakom čase mi ho na chvíľku zobrali, zvážili, odmerali a poutierali. Všetko v tej istej miestnosti, ako som rodila a Miňo bol pri tom a dokumentoval. Potom som si ho znova vypýtala, nechcela som, aby ho balili do zavinovačky, ale chcela som ho mať na sebe. Tak sme spolu pobudli asi hodinku. Iba my traja <3 a tie chvíle sú nezabudnuteľné. Boli sme plní lásky (a stále sme).  Po nejakej hodinke došla sestrička, zabalila malého a znovu som si ho zobrala k sebe. Po pôrode sme boli na sále nejaké 2 hodinky. Priviezli mi aj večeru, najedla som sa, pobalili sme si veci a odprevadili nás do izby. Malinkého som mala celý čas pri sebe a to aj v danú noc po pôrode <3